Muro bol už odjakživa lenivý vypasený kocúr, čo sa rád váľal na gauči. Kedysi sa aspoň dokázal poolízovať sám, aby si poctivo vyčistil strapatú srsť. No teraz už nie je taký ohybný a vlastne sa mu už ani nechce umývať. Veď tí ľudia, ktorí s nim bývajú, mu jeho huňatý biely kožuch láskavo vyčešú. To sú jediné chvíle, keď ľudstvo potrebuje. Inak im dáva voľno, žeby náhodou nezačali hundrať.
Dni sa pre dobráka Mura zvyknú strašne vliecť a od nudy už nevie, čo by robil. Tak iba spí a je rôzne lakocinky z komory.
Kocúrisko nedokáže pochopiť, prečo sa iné zvieratá hýbu. Napríklad také myši. Behajú na svojich malých nohách ako o život hore-dole po povale. Pritom  jedla je všade dosť. Tak na čo ten zhon? Myši mu na to neraz odpovedali, že musia dodržovať svoj tréningový plán. Pch! Fanatičky!
Mura by ani nenapadlo sa niekam náhliť. A už vôbec nie po jedlo, keď k nemu taká chrumkavá pečená kuracia noha dobehne aj sama. Na to má tučný kocúr svojich ľudí, ktorí mu slúžia ako okamžitá nonstop donáška.
Boli časy, keď bol Muro malým neskúseným kĺbkom, čo zvedavo objavovalo všetky zákutia domu. Ah, detstvo! Býval taký vrtký a rýchly. Hrával sa celé hodiny, až kým trošku nevyrástol. Vtedy konečne pochopil, že hry sú len pre malé mačatá. Teraz už len krúti nad svojimi spomienkami mačacou hlavou.
Vlastne je predsa mačkovitá šelma! Napríklad také levy spia každý deň od rána do večera. Len sem-tam sa vyberú si niečo uloviť, pretože tam, kde levy žijú, bohužiaľ, donášková služba nefunguje. Tak, keď sa môžu vyvaľovať také veľké mačky, môže sa aj Muro!
Dni plynuli ďalej a Muro stále jedol a jedol. Ako tak oddychoval po veľkom obede, začul Muro divné zvuky. Akoby niekto nafukoval nejaký balón alebo nafukovačku. Keďže sa najedený nevládal ani pohnúť, snažil sa aspoň poriadne nastražiť uši a zistiť, odkiaľ ten čudný zvuk prichádza.
Odrazu okolo neho prebehla jedna z tých "kardio" myší.
"Hej! Ty tam! Počuješ ten zvláštny zvuk?" spýtal sa nevrlo kocúr.
"Zvuk?" odpovedala myška.
"Áno, zvuk! Akoby tu niečo niekto nafukoval!" zlostil sa Muro.
"Aha, tento zvuk myslíš. No, to sa tu nafukuješ predsa ty!" vycerila zúbky myška a rýchlo ušla preč, pretože kvôli kocúrovi meškala pri tréningu.
Ja? Pomyslel si Muro. O čom to tá hlúpa myš tára? Muro sa teda radšej išiel pozrieť do zrkadla. A naozaj! Kocúrovo brucho sa zväčšovalo, akoby ho niekto nafukoval nejakou neviditeľnou pumpou.
"Jaj! Pomoooc!" kričal nešťastník.
"Veď ja prasknem! Čo sa to so mnou robí?!"
Našťastie Muro nepraskol, no začal strácať zem pod nohami. Ani sa nestačil z toho šoku spamätať a už bol vo vzduchu.
"Prepána! Veď ja lietam! Myši, kde ste! Chytajte ma, lebo uletím von!" plakal kocúr.
Nanešťastie bolo jedno okno v dome otvorené. V tom sa vrátili ľudia domov, a keď otvorili vchodové dvere, Mura naozaj odvial prievan von.
Následujúci deň Mura všetci obyvatelia domu všade hľadali.
"Nevideli ste nášho kocúra?" spýtali sa domáci susedky.
"Ten tučný biely kocúrisko? Áno, videla." odpovedala suseda.
"Rýchlo povedzte, ktorým smerom ušiel!" zisťovali natešení domáci.
"No, ako sa zdá, odletel vám na juh." pokrčila plecami suseda.
"Ale nebojte sa. Zajtra má fúkať silný južný vietor. Pekný deň susedia..."