skip to main |
skip to sidebar
"Tento kúsok z nekonečného internetu venujem svojej fantázii, aby sa mohla ďalej sama rozvíjať a robiť radosť jej autorke a možno aj nejakým čítateľom. Tak hor sa do písania!"
Skvele! Už zase prší! Budem celý premočený. Neznášam takéto „podarené“ dni. No keďže sa musím prebehnúť aspoň dvakrát až trikrát za deň, dnešok nebude žiadnou výnimkou.
Mám vo zvyku športovať stále a intenzívne. Moja povaha mi ani iné nepovolí. Okrem toho, aby ste si nemysleli, že trpím prehnaným fanatizmom voči športu, tak robia viacerí zo sídliska. Najčastejšie stretávam Kuba, občas Sofiu. S nimi si rozumiem najlepšie. Dokážeme si o všeličom pokecať, zatiaľ čo sa vonku venujeme behaniu či strečingu. No a tí ostatní nadšenci? Nejako mi nevoňajú, ak viete ako to myslím. Bývajú často podráždení a nevrlí. Alebo nadmieru otravujú a ja sa nemôžem venovať svojmu koníčku. Tak ich jednoducho ignorujem.
Keď prídem domov, po každej fyzickej námahe si doprajem množstvo čerstvej vody, aby som predišiel dehydratácii a počkám takú hodinku, dve a niečo zobnem. Jedlo mi pripraví moja najlepšia kamarátka Eva. Bývam u nej už asi štyri roky. Kedysi som robil strážcu v jednom podniku. Bola to náročná robota, ktorá ma zamestnávala hádam aj 24 hodín denne. Potom do môjho života vstúpila Eva a doslova ma stadiaľ odtiahla. Vždy, keď niekomu vysvetľuje ako sme sa spoznali, tvrdí, že ma vzala hrobárovi z lopaty. Mám pocit, že to zbytočne dramatizuje. Ale mám ju veľmi rád.
Momentálne som nezamestnaný, ale rád sa zabávam robením poriadku v byte. Napríklad často riešim topánky. No keď príde Eva domov, rozčúli sa do nepríčetnosti a kričí na mňa. Mala by si uvedomiť, že v spoločnej domácnosti sa musia robiť kompromisy, no ona chce mať stále všetko len po svojom. O hodinku je však kľudná a večer sa môžeme opäť spolu vyvaliť na gauč. Už sme si natoľko na seba zvykli, že dokážem vycítiť alebo odhadnúť každú jej náladu či už je nervózna, smutná alebo sa jej niečo stalo. Vtedy sa snažím zachovať ako poriadny kamarát a poskytujem jej útechu a radím jej. No, síce sa stáva, že mi nerozumie. Aj tak jej moja prítomnosť zdvihne náladu.
Môj život prebieha pokojne a bez väčších konfliktov. Nemenil by som. Vlastne už o mne viete všetko podstatné. Zabudol som sa len predstaviť. Volám sa Kenzo a som hrdý, že som pes!