Keď svet potrebuje Kenza!

Mávate problémy s pochopením komplikovanej, ale zároveň tak pestrej a oddanej psej duše? Pripadáte si často ako blázon vysvetľujúci svojmu štvornohému kamarátovi na rušnej ulici, že ho za tými veveričkami jednoducho odmietate pustiť? Alebo že ten zvonček nezvoní k vám, ale k vašim susedom? A aj napriek tomu, že otvoríte dvere na chodbu a nikto tam nestojí, ten malý despota štekať neprestáva! No a práve pre tieto situácie by som vás rád hlbšie oboznámil s tak záhadným psím životom. Tie naše psie zákutia by prekvapili aj toho najprofesionálnejšieho kynológa. Môžem s pokojom a hrdo tvrdiť, že sa v žiadnom prípade ani jeden z nás necíti ako nejaká vec. No, možno okrem susedy Jenny, ktorá už nenávratne splynula s interiérom paničkinej kabelky. Pýtate sa čo to tu vlastne táram? Psy predsa nemajú ľudské vlastnosti! Nevedia zamýšľať, premýšľať, odmýšľať, vymýšľať, namýšľať, domýšľať... Trdlajz, že nie! Sme ako také špongie. Tak napríklad, tí vnímavejší z nás dokážu dokonca i čítať. Rozumieme aj tej vašej brblavej reči. Nemáme šancu sa týmto znalostiam vyhnúť, vzhľadom k tomu, že sme nútení, najmä počas dlhých zimných večerov pred farebnou pohyblivou krabicou, premyslene nazývanou televízor, vylihovať na gauči, kedy nahodíme svoje účelové mimikry. Rovnako ako moja panička i ja pozerám tie reality programy, ktoré ma spolu s reklamami väčšinou natoľko unudia, že si na chvíľku podriemkám. Nevýhodou takého mikrospánku je, že keď sa opäť preberiem, tá reklama zase beží. No a písať dokážeme bezpochyby, keďže ste svedkami mojich príspevkov. Výnimkou nie sú samozrejme ani psie city. Tá moja domáca ma počas jari a leta brávala na našu záhradku. Spočiatku ma to tam veľmi nebavilo. Tu mrkva, tam zemiak. Nič pre psie pudy! No potom sa to zmenilo a ja som čakal, kedy príde. Nehovorím samozrejme o mojej Evke. Nevedel som sa dočkať víkendu a záhradky, aby sme sa opäť stretli. Naše stretnutia boli neočakávané a náhle. Vždy ma to prekvapilo nepripraveného, a preto som si stále sľúbil, že ďalšie stretnutie už bude osudové, a že ma pochopí, čo cítim. No ako vysvetliť svoje konanie niekomu, kto je tak prchký a neprispôsobivý. Jedného sobotného rána sa na mňa však šťastie usmialo. Slnko príjemne hrialo a Evka náruživo kopkala do rannej vlhkej zeme. Nenápadne som sa vzdialil na obvyklé miesto našich stretnutí a trpezlivo som čakal. Stalo sa to! Stretli sme sa! Aby som zapôsobil, postavil som sa na všetky štyri a zaujal som svoj špeciálny postoj s pravou labkou a chvostom... Jaj! Ospravedlňte ma prosím, milí kolegovia a kolegyne! Chcem sa vyjadrovať profesionálne. Tak teda, zaujal som svoj špeciálny postoj so zdvihnutou pravou hrudníkovou končatinou a kraniomediálne vztýčeným chvostom. Mohol som sa činiť. Chvíľka strpenia, aby som to opäť nepokazil. PLESK!!!! Dostal krto po krížoch!! Ja mu dám prevrtávať našu záhradu! V takýchto situáciách som ale opäť hrdý, že som pes. Držte sa ľudkovia! Hav!